Michal Slašťan: Naše mestá už nie sú mestami na celý život, musíme to zmeniť

Ste pre verejnosť veľmi známa osoba. Rozprávať o celom vašom verejnom živote by nám zabralo asi veľa strán. Mohli by ste v skratke uviesť na akých postoch ste doteraz pôsobili?
Máte pravdu, mnoho ľudí v meste Ružomberku, ale aj v kraji ma pozná najmä ako bývalého primátora, krajského a mestského poslanca, viceprimátora a podnikateľa. Od roku 1981 som šesť rokov pôsobil v ružomberskom Drevokupe, neskôr od roku 1987 päť rokov v Lesnom závode v Ružomberku. V roku 1992 som mal ako mladý lesný inžinier možnosť stáť pri vzniku spoločnosti Mestské lesy Ružomberok, kde som ako konateľ a riaditeľ, s malou prestávkou v období svojej primátorskej funkcie, pôsobil až do novembra 2014, kedy ma oslovil novozvolený primátor mesta Ružomberok generál Igor Čombor s ponukou na funkciu prvého viceprimátora. V rokoch 2007 až 2010 som pôsobil ako primátor mesta Ružomberok, od roku 2002 pracujem ako poslanec Mestského zastupiteľstva v Ružomberku a poslancom Žilinského samosprávneho kraja som prakticky od jeho vzniku v roku 2001. Zhrnul som to naozaj krátko, ale v týchto niekoľkých vetách sú desiatky rokov práce v samospráve a v podnikateľskom prostredí. A napokon, skrýva sa za tým aj dôvera mojich voličov, ktorí mi v rôznych obdobiach verili a odovzdali svoj hlas. Som rád, že stále môžem pomáhať mestu Ružomberok, ale aj kraju. Prácu človeka nech hodnotia jeho skutky. A poviem úprimne a priamo, mnohé veci sa mi vo funkcii primátora či poslanca podarili, mesto rástlo, rozvíjalo sa. Vážim si, že mi ľudia stále dôverujú, pretože toto vidia. Na základe odporúčaní klubu KDH, podpory krajského a slovenského vedenia KDH som sa rozhodol o dôveru voličov uchádzať aj týchto v parlamentných voľbách.

Teraz pôsobíte ako prvý zástupca primátora mesta Ružomberok. Na výpočet všetkého, čo sa od nástupu nového vedenia mesta podarilo v meste urobiť, nemáme dostatočný priestor. No k vášmu veľkému úspechu môžeme pripočítať najmä stabilizáciu Mestského basketbalového klubu, ktorý bol ťažkej situácii…
Predchádzajúca forma klubu nebola vyhovujúca a dlhšie zaznievali hlasy o potrebe ju zmeniť. Keď sa k tomu pridali finančné problémy, bolo jasné, že najvhodnejším riešením bude transformovať klub na eseročku, ktorej stopercentným vlastníkom je mesto. Od svojho nástupu do funkcie prezidenta MBK pôsobím v podstate ako krízový manažér, no postupne sa nám podarilo stabilizovať basketbalový klub aj ekonomicky, personálne a hráčsky. Bez silného tímu v klube, bez podpory vedenia mesta, ale najmä bez štedrých sponzorov na čele so spoločnosťou Mondi SCP a s pánom Milanom Fiľom, by sa to iste darilo len ťažko. Dnes môžem konštatovať, že klub je v podstatne lepšej finančnej kondícii ako v minulosti. V marci nás čaká záverečný turnaj Stredoeurópskej ligy v basketbale žien – Final Four 2016, čo je nielen pre klub, ale aj pre mesto a región obrovská výsada a udalosť. Pozitívny signál je, že si organizátori vybrali práve naše mesto. Plnia sa nám želania, v ktoré sme na začiatku stabilizácie klubu mohli len dúfať.

Ste v ružomberskom verejnom živote v meste zapojený všetkými bunkami, ale aj Vaša aktivita v rámci kraja je neprehliadnuteľná. Z viacročných prehľadov vidno, že sa neustále tešíte záujmu a dôvere voličov. Čím si to vysvetľujete?
Poctivá dennodenná práca musí prinášať osoh a nikdy sa za ňu nemusíte hanbiť. Každý deň som s ľuďmi a snažím sa ich počúvať. Dal som si záväzok radšej v malom podporiť dobré aktivity, za ktorými stoja konkrétne inštitúcie, združenia, konkrétni ľudia. Bez ich zanietenia, bez ich lásky, k tomu, čo robia, by sa mnohé dobré projekty v meste a kraji nemohli ďalej rozvíjať. Ako podnikateľ, primátor či zástupca primátora som mal vždy primeraný príjem na to, aby som sa podelil a tým v podstate vrátil istú časť peňazí občanom mesta a regiónu. Myslím si, že aj schopnosť podeliť sa s inými a podporiť dobré aktivity sú dôvodom mojich úspechov v samosprávnom kraji.

Stále Vás vidíme medzi ľuďmi. Čo Vás na práci pre občanov mesta najviac baví? S čím sa najviac na Vás obracajú?
Baví ma možnosť veci meniť k lepšiemu. Heslom mojej kampane na primátora bolo: Ružomberok – mesto na celý život. Vystihuje to všetko, o čo sa roky snažím. Pracovať v prospech ľudí tak, aby sa v našom meste cítili dobre. Mnohé naše mestá trápi vysoká nezamestnanosť, z toho prameniaci úbytok obyvateľstva a cestovanie za prácou. Mestá a obce už nie sú mestami a obcami na celý život, mnohí pracujúci muži a ženy sa tu vracajú za rodinami len na víkendy. To sa musí zmeniť! Potrebujeme fungujúcu infraštruktúru, investorov, nové pracovné miesta, potrebujeme naplno využiť možnosti eurofondov, kým máme možnosť. To sú problémy, ktoré ľudia riešia. Ich nezaujímajú sľuby, ktoré sa rozplynú s prvým parlamentným rokovaním po voľbách a politické šarvátky, intrigy, mediálne hry. Ak niekto nemá zamestnanie, istotu príjmu, strechu nad hlavou, ťažko sa môže cítiť dobre. Preto opäť ponúkam svoje skúsenosti, zodpovednosť, s akou pracujem a charakter, ktorý je zárukou, že veci aj dotiahnem a nenechám sa nikým manipulovať.

V blížiacich parlamentných voľbách sa uchádzate opäť o ich dôveru na kandidátke KDH. Ste na nej na 24. mieste. S čím predstupujete pred voličov na predvolebných stretnutiach z hľadiska politiky tejto strany?
Uvedomujeme si, že Slovensko sa musí stať bezpečným domovom, len tak budú naše rodiny spokojné. Dlhodobo je v centre pozornosti KDH to, na čo iné strany akoby zabúdali. Chceme podporovať rodiny na Slovensku. Len fungujúce rodiny predstavujú stabilitu a sú zárukou zdravého rozvoja spoločnosti. Ako hnutie, samozrejme, presadzujeme niekoľko dôležitých vecí, niektoré z nich spomeniem. Chceme vytvoriť viac nájomných bytov pre mladé rodiny za výhodné ceny. Budeme presadzovať možnosť skoršieho odchodu do dôchodku, najmä pre ženy – matky, nižšie dane pre pracujúcich a rodiny, vyššie mzdy v školstve, zdravotníctve a zvýšenie minimálnej mzdy. V centre našej pozornosti je aj vyššia zamestnanosť, aktívna podnikateľská a sociálna politika, kvalitný a efektívny systém štátnej politiky voči deťom a mládeži a zavedenie vyššej transparentnosti na všetkých úrovniach. Ako dlhoročný riaditeľ mestských lesov a lesný hospodár by som sa chcel zaoberať aj touto odbornou problematikou a v parlamente presadiť legislatívne zmeny, ktoré by posilnili ekonomickú konkurencieschopnosť lesníctva a efektivitu všetkých jeho procesov.

Čo je podľa Vás prioritou pre mesto Ružomberok a jeho občanov z hľadiska slovenskej reality? Čo by ste preferovali v prípade Vášho volebného úspechu?
Nemám veľké oči, ani nesľubujem svojim voličom nesplniteľné. Obyvateľom Žilinského kraja a Ružomberka ale môžem sľúbiť, že ich potreby a požiadavky bude v Bratislave výrazne počuť. Pre naše mesto je absolútne nevyhnutný príchod nových investorov, s čím súvisia nové pracovné miesta, urýchlené dobudovanie diaľnice D1 a rýchlostnej komunikácie R1, čo pomôže rozvoju regiónu. Musíme vybudovať viac nájomných bytov pre mladé rodiny za výhodné ceny a dokončiť rekonštrukcie a modernizáciu škôl. Mnohé z toho sa nám darí robiť už aj dnes. Nemenej dôležité bude podporovať cestovný ruch, ktorý je v našom meste a kraji veľmi významný a naďalej podporovať a rozvíjať šport v Ružomberku. Je to niečo, čo nám celoslovensky vytvára už roky dobré meno.

Ostane Vám popri povinnostiach aj nejaký voľný čas? Čomu sa najradšej venujete, keď nepracujete?
Keď mám čas, rád idem do hôr, do lesa. Vzhľadom na to, že som poľovník a dlhoročný riaditeľ mestských lesov, príroda ku mne neodmysliteľne patrí. No musím sa priznať, že ma viac baví vábenie zveri, či už jelenej alebo srnčej. Najčastejšie už poľujem len vizuálne a ak sa mi podarí oklamať zver, tak sa s ňou pohľadom rozlúčim a živá odíde späť do prírody. Voľný čas veľmi rád trávim s rodinou, s manželkou a deťmi. Keď je čas, vyberieme sa na nejakú túru, rád navštevujem divadelné predstavenia a muzikály a oddýchnuť si dokážem aj pri dobrom filme či knihe.

Vyšlo v Spoločníku

Comments are closed.